Cirkadiánny rytmus a športový výkon
Stretli ste sa už niekedy so slovným spojením „cirkadiánny rytmus“? Častejším synonymom pre toto označenie je biologický (denný) rytmus alebo vnútorné hodiny. Tento proces reguluje cykly spánku a bdelosti, pričom sa opakuje spravidla každých 24 hodín. Medzi ľuďmi sú ale fyziologické rozdiely založené na ich prirodzených vzorcoch striedania spánku a bdelosti. Tieto vzorce však môžu ovplyvňovať ich denné nastavenie vrátane športového výkonu.
ČO JE CIRKADIÁNNY RYTMUS?
Cirkadiánne rytmy sú často opisované ako reakcie na podnety z vonkajšieho prostredia, a to najmä na svetlo a tmu. Umožňujú ľuďom a tiež ostatným organizmom predvídať a prispôsobiť sa na striedanie dňa a noci. Veda, ktorá skúma túto problematiku sa nazýva chronobiológia1). Pre správne pochopenie týchto rytmov však treba porozumieť rozdielu medzi tzv. vnútornou (endogénnou) a vonkajšou (exogénnou) časovou periódou.
Vonkajšia časová perióda je totožná s objektívnym chápaním plynutia času a teda predstavuje 24 hodín. Vnútorná časová perióda stotožňuje vnútorné hodiny človeka a je približne o 12 minút dlhšia, než vonkajšia časová perióda2).
Človek sa nerodí s plne rozvinutým vnútorným časovým cyklom, pričom k zosúladeniu tohto cyklu so striedaním dňa a noci dochádza asi okolo 16. týždňa veku dieťaťa. Navyše sa zistilo, že vnútorná časová perióda je plne autonómna, čo dokazuje aj približná odchýlka medzi ňou a vonkajšou časovou periódou3).
Cirkadiánne rytmy sú priamo zodpovedné za niektoré fyziologické zmeny v ľudskom organizme, medzi ktoré patrí najmä zmena teploty tela, srdcovej frekvencie, metabolizmu. Taktiež sú spúšťačom sekrécie hormónov ako melatonín (pred spánkom), rastový hormón (počas spánku) a kortizol (pred prebudením)4).
- Snáď najzásadnejšou telesnou zmenou v súvislosti s časovými periódami je telesná teplota. V ranných hodinách je najnižšia (asi medzi 3:00 až 5:00). Následne stúpa, až kým nedosiahne svoj vrchol (asi 12 hodín od dosiahnutia minimálnej teploty). V priebehu večera stúpa a následne začne znovu klesať.5)
VPLYV CIRKADIÁNNEHO RYTMU NA ŠPORTOVÝ VÝKON
Výskumníci sa dlhodobo zaoberajú otázkou, či vôbec cirkadiánny rytmus vplýva na športový výkon. Hoci sú dostupné závery niekoľkých výskumov, tie sa však líšia. To naznačuje, že táto problematika zostáva stále otvorená pre ďalšie bádanie.
Zatiaľ je však ustálený univerzálny názor, že pokiaľ ide o atletický výkon, tak ten je najlepší vo večerných hodinách, keď je teplota v jadre tela na svojom vrchole. Toto tvrdenie svedčí v prospech vyššie uvednej informácie o zmenách telesnej teploty. Za ďalšie, narušenie časového rytmu (napríklad prekonávaním časových pásiem) negatívne vplýva na dosiahnutie športového výkonu.6) V týchto situáciách sa odporúča pricestovať na miesto konania športových hier alebo súťaží aspoň 3 dni pred plánovaným športovým výkonom.7)
V prípade vekových rozdielov zohráva čas tiež významnú úlohu. Zistilo sa, že mladší hráči podajú lepší výkon počas večernej hry v porovnaní so staršími, ktorí dosahujú lepšie výsledky ráno alebo predpoludním8).
Novší výskum9) zverejnený v časopise Current Biology však prekonáva hranice doterajších tvrdení a do tejto problematiky vnáša subjektívny rozmer. Podľa záverov tohto výskumu existuje niekoľko cirkadiánnych fenotypov podľa prirodzených vzorcov striedania spánku a bdelosti, pričom vnútorný biologický čas je najspoľahlivejším indikátorom času špičkového športového výkonu.
Výskumu sa zúčastnilo 121 športovcov (70 žien a 51 mužov pri priemernom veku 22,5 rokov). Každému bol priradený cirkadiánny fenotyp v závislosti od toho, v akom čase sa účastníci prebúdzajú. Boli vytvorené tri skupiny fenotypov, a to skorý (ECT), stredný (ICT) a neskorý (LCT).
-
Skorý fenotyp (ECT)
Prebúdzanie 6:00 - 8:00, priemerná hodnota 7:00
Zaspávanie 21:30 - 0:30, priemerná hodnota 23:00
Najlepší výkon po 12:19
Stredný fenotyp (ICT)
Prebúdzanie 6:30 - 9:00, priemerná hodnota 8:00
Zaspávanie 22:00 - 1:00, priemerná hodnota 23:30
Najlepší výkon po 15:49
Neskorý fenotyp (LCT)
Prebúdzanie 7:30 - 11:00, priemerná hodnota 9:30
Zaspávanie 22:00 - 2:00, priemerná hodnota 0:00
Najlepší výkon po 19:40
Následne sa 20 z nich podrobilo progresívnym vytrvalostným (kardiovaskulárnym) testom (ECT = 5 športovcov, ICT = 10 športovcov, LCT = 5 športovcov). U všetkých sa odhalila priemerná najnižšia výkonnosť o 7:00 ráno, stredné hodnoty výkonnosti o 10:00, 13:00 a 22:00, a najvyššie o 16:00 a 19:00.
Pokiaľ ide jednotlivé fenotypy, tak skorý fenotyp dosahoval najvyššiu výkonnosť v čase po 12:19 (± 1,43 hod.), stredný fenotyp dosahoval najvyššiu výkonnosť po 15:49 (± 0,51 hod.) a neskorý fenotyp dosahoval najvyššiu výkonnosť po 19:40 (± 1,07 hod.).
Časový rozdiel od vžitého prebúdzania je zaznačený v nižšie priloženom obrázku. Skorý fenotyp teda dosahuje najlepší výkon asi 5 hodín a 36 minút od prebudenia, stredný fenotyp 6 hodín a 30 minút od prebudenia, pričom neskorý fenotyp 11 hodín a 11 minút od prebudenia. Zvláštnosťou je tiež priepastný rozdiel medzi prvými dvomi fenotypmi a posledným fenotypom, pretože medzi prvými dvomi bol zaznamenaný len menší časový rozdiel.
Výskum tiež udáva, že pri prvom a druhom fenotype boli rozdiely vo výkone od 7 % do 10 %, pričom v prípade posledného predstavuje rozdiel vo výkonnosti až do 26 %. Tieto rozdiely sú pričítané skôr individuálnym schopnostiam jednotlivcov, najmä ich talentu a víťazným predispozíciám.
Záverom možno zhrnúť, že rozlišovanie fenotypov v kontexte cirkadiánneho rytmu teda zohráva kľúčovú úlohu pri definovaní rozhodujúcich časov pre podanie najvyššieho športového výkonu.
Úvodný obrázok: freepik.com/yanalya
Odkazy:
1) en.wikipedia.org/wiki/Circadian_rhythm
2), 3), 4), 5) ČERNÁK, P.: Neurobiológia cirkadiánnych rytmov a klinické aplikácie. Psychiatr. prax; 2009; 10 (4): 160–163 (dostupné online tu).
6) www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1087079214001233
7), 8) www.sleepreviewmag.com/2015/03/helping-athletes-find-circadian-rhythm/
9) www.cell.com/current-biology/fulltext/S0960-9822(14)01639-X
Súvisiace príspevky
